La Secte Du Futur
Kapely už sedeli večer pred klubom na stoličkách, po dlhšom vysedávaní vonku na ulici sa začalo vo vnútri hrať. Ľudí tak akurát, vstupenky predával basgitarista z Mile Me Deaf - spoznal ma / Ja: I saw you on Creepy Teepy. Great show.; On: I saw you too. La Secte Du Futur zapalovali jednu pesničku po druhej. Zvukom a reverbom sa nešetrilo, bicími tiež. Od minulého roka som z all, everyone, united počúval tento trak, ohromné:
La Secte Du Futur - Feel Like The Devil from Antoine Q
a ešte tento.
Naživo to znelo presne tak, a ešte lepšie (trošku nevyhrano). Drobná pekná potetovaná basgitaritka štrikovala prstíkami, spevák kvílil, bubeník rýchlo sekal. Tu je celý skvelý album. Brilantná francúzska atmosférická / suchozemská / surfovačka. Future is better.
Yussuf Jerusalem
Druhá kapela bola ešte tvrdšia, ešte hlučnejšia, ešte temnejšia a vyčerpávajúcejšia. Yussuf Jerusalem to tiahli od tvrdých žánrov, cez amerikanu, až k medievalistickým hymnusom. Euro-americko surfovo stredoveké a temné - od černocha na base a spoteného bubeníka ako s Les Charlots. Spevák učeno smažil na gitare. Good. Po predstavení som sa snažil vyzvedieť, prečo majú na albume pesničku s názvom Smrt je dobra. Neviem doteraz čo mi na to spevák povedal. Totálna únava ma zastihla až za Sv. Jurom, musel som na zopár minút odpočinúť na odpočívadle. / Yussuf Jerusalem - Smrt je dobra
Matúš Zemčík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára